Keď som s ním, mám všetko

Keď dcéra napísala pani Majke, že je v krízovom centre a plánuje dať svojho trojročného chorého syna do detského domova, tá si povedala, že to nedopustí. Hoci chlapček trpel až šestnástimi rôznymi diagnózami, babka sa s dcérou dohodla, že podá na súd žiadosť o zverenie malého Tomáša do jej opatery. To bolo pred šestnástimi rokmi. Odvtedy tvorí babka a vnuk nerozlučný tandem, ktorý je spolu v dobrom i v zlom.

Babička šoférka

Pani Majka v tom čase odchádzala do dôchodku a zobrala si Tomáška k sebe. Chlapček chodil do škôlky, babka sa oňho starala, chodila s ním k lekárom. K tým ho sprevádza doteraz, keďže každý z lekárov je v inom meste, babka ho vozí autom. Chlapec má detskú mozgovú obrnu, ako osemmesačnému mu museli vyoperovať pravú obličku. Okrem toho má veľmi slabý zrak, problémy s rečou, ortopedické diagnózy a je atypický autista. Keď k nej prišiel, trpel nočnými morami, kričal zo sna celý spotený. „Keď som si Tomáška k sebe brala, mala som 54 rokov. Povedala som si, že to snáď nejako spolu ´doklepeme´, postupne ustali aj tie nočné mory,“ spomína si babka Majka. Vnuk ju naučil trpezlivosti, no postupne sa jej ohlasujú zdravotné ťažkosti. Kolísavý tlak, problémy s cukrom, operovali jej aj koleno. „Stres si odbúravam aj tým šoférovaním. Keď mám nejaký problém, sadnem si do auta, spravím pár kilometrov a hneď som pokojná,“ pochvaľuje si pani Majka. Ba dokonca sa nebála ísť minulé leto s vnukom autom až do Talianska. „Išli sme viacerí, ale v mojom aute som celú deväťhodinovú cestu ťahala sama, tam, aj naspäť,“ chváli sa babička.

Nemenné rituály

Tomáš sa veľmi rád vozí, cestou s babkou vymenúva značky áut aj evidenčné čísla vozidiel. Aj keď ho vezie do školy, chlapec si často vyberie dlhšiu trasu po starej ceste a nezabudne babke poďakovať za pekný, hoci krátky výlet. Tomáš navštevuje špeciálnu praktickú školu, kde ho učia sebaobsluhe, žiaci vyrábajú rôzne veci, pečú, varia. Chvíľu chodil do školy sám, vie si vypýtať lístok aj dobiť dopravnú kartu. „Tým, že je autista, má svoje zaužívané spôsoby, ktoré nechce meniť. Vždy má v ruke nejakú figúrku, autíčko alebo hračku, ktoré nepúšťa z ruky, iba keď ide spať, dá si ich pod vankúš. Alebo v autobuse má obľúbené sedadlo a ak na ňom niekto náhodou sedí, Tomáš je hneď pri ňom a neustúpi, kým mu ho neuvoľnia,“ hovorí babka. Niekedy býva nevyspytateľný, tak si ho Majka radšej vozieva sama a aj preňho chodí. Odmenou jej býva vnukov úsmev a veta: „Babička, nevedel som sa ťa dočkať, chýbala si mi.“

Poriadkumilovný pomocník

Po návrate zo školy sa Tomáš prezlečie a všetky veci si úhľadne poskladá na kôpku, ešte aj ponožky si pekne preloží. Je veľmi poriadkumilovný, ak niečo nie je na svojom mieste, hoci aj keď ide v noci na toaletu, hneď vtedy to uprace. „Raz som si triedila papiere a išla som spať, že to dokončím ráno. Tomáš videl v noci rozložené papiere a poupratoval ich po svojom. Ráno som to mohla triediť znova,“ hovorí pani Majka s úsmevom. Vnuk celkovo babke rád pomáha, uvarí jej kávu a zahrajú si pri tom partičku človeče alebo pexesa. „On ma kávou aj budí, ráno sa ma opýta, ako som sa vyspala, zakryje mi oči a vedie ma do kuchyne k prestretému stolu s raňajkami. Je to moje usmiate slniečko,“ opisuje babka a dodáva: „Keď ma niečo trápi, stačí, že ma Tomáško pobozká a povie ´Babička, neboj sa, ja som tu s tebou.´ V tom momente ma všetko prestane bolieť a hádžem starosti za hlavu.“ Tomáš pomáha aj v kuchyni, ošúpe jablká, cibuľu, obalí pred vyprážaním rezne. Dokonca raz babku prekvapil štrúdľou! „Strážila ho staršia dcéra, tá si išla už ľahnúť a Tomáš vyvaľkal cesto, dal naň jablká a mak, štrúdľu zavinul, dal na plech a upratal celú kuchyňu,“ hovorí hrdo babka.

Budem poslúchať celý rok

Babka s vnukom radi pozerajú televízor - kriminálky, seriály, tanečné programy, ale chlapec už vie, že babka sa zaujíma aj o politiku. „Keď sa niekedy ponáhľam domov, Tomáš sa informuje, či bude nejaká tlačová beseda, ktorú chcem vidieť,“ smeje sa babka. Radi spolu aj tancujú, keď počujú dobrú pesničku, pretancujú sa z kuchyne až do izby. „Máme radi ľudovky, boli sme aj v Terchovej na stretnutí zbojníkov,“ spomína babka. Tomáš v škole hráva bocciu. Ide o šport podobný petangu, kde hráči majú za úlohu dostať svoje lopty čo najbližšie k hlavnej, bielej lopte. Chlapcov tím dokonca získal aj nejaké ocenenia. Okrem týchto aktivít Tomáš ešte rád fotí. Jeho fotografia Žarnovickej kalvárie získala tretie miesto vo fotosúťaži Žarnovické leto, chlapec má doma diplomy aj za spev či pochvalu za správanie. Keď sa náhodou aj stane, že má Tomáš ťažší deň a zatne sa, vždy sa uvedomí a príde za babkou: „Babička, nehnevaj sa, ja už budem poslúchať. Celý rok,“ usmieva sa babka. Alebo si k nej sadne a povie: „Babička, buď kľudná!“ Vtedy sa naozaj nedá viac hnevať a skončí to veľkým smiechom.

Obohatil ma

So svojimi tromi deťmi nemala pani Majka čas tráviť ich detstvo. „Bola som na ne sama a mala som dve práce. Prvú som končila o jednej a o druhej som už nastupovala do druhej, ktorá trvala až do desiatej večer. Uvedomujem si, že niekde sa stala chyba a nemám s nimi taký vzťah, aký by som si priala. Musela som však mojim deťom byť mamou, aj otcom,“ úprimne hovorí babka. Tomášova mama má už nového partnera, ktorý je veľmi spoľahlivý a má na ňu dobrý vplyv. „Ponúkol Tomáškovi, že môže prísť bývať k nim a k svojej sestre so slovami, že kde je doma jeho mama, je doma aj on. No mne už tak prirástol za tie spoločné roky k srdcu, že si to neviem ani predstaviť,“ opisuje pani Majka. „Nikdy som neoľutovala, že som si ho k sebe vzala, Tomáško ma obohatil. Aj keď možno nemáme všetko, keď sme spolu, tak nám nič nechýba,“ uzatvára starostlivá babička. Vďaka projektu CHLEBODARCA bude môcť babka vnukovi dopriať ešte kvalitnejšiu starostlivosť a zobrať ho aj na nejaký výlet, ktoré chlapec tak zbožňuje. Peniaze zhltne aj návšteva zubára, ktorú bude musieť absolvovať v narkóze, nakoľko ide o rozsiahle zákroky a chlapec sa bojí u zubára otvoriť ústa.