Rodina s veľkým srdcom
Príbeh Zdenky a Pavla z malej oravskej dedinky sa začal písať v roku 2001, kedy sa kamaráti z detstva rozhodli kráčať životom spoločne. Ich snom bolo mať veľkú rodinu, no ako sa vraví, človek mieni, pánboh mení a ani napriek rôznym liečeniam im nebolo dopriate mať vlastné deti. Manželia sa však nevzdali a rozhodli sa, že svoju lásku venujú deťom, ktoré nemali toľko šťastia a ocitli sa v detskom domove. Prišli k nim postupne tri.
Vysnívaná rodina
Obaja manželia sú veriaci a sen o veľkej rodine im nedal spávať. „Manžel aj ja pochádzame z veľkých rodín, aj naši súrodenci majú viac detí. Keď nám lekári oznámili, že to nepôjde, povedali sme si, že pomôžeme deťom, ktorým rodina nebola dopriata. Po zrelej úvahe sme sa rozhodli, že absolvujeme prípravu na náhradné rodičovstvo,“ opisuje začiatok ich cesty Zdenka. „Do prihlášky sme uviedli, že radi prijmeme i viac detí, súrodencov, aj s prípadnými zdravotnými problémami,“ dopĺňa. Po viacerých sedeniach s psychologičkou, ktorá ich ako bezdetný pár poriadne „vyobracala“, v roku 2006 do rodiny prišiel jedenapolročný Rastík. „Nevedeli sme úplne, čo nás čaká, ale veľmi sme sa tešili. Tri mesiace sme ho chodili každý víkend navštevovať, nevedeli sme sa dočkať, kedy k nám už príde,“ hovorí Zdenka. Keďže manželia si preňho priali aj súrodencov, aby rástol spolu s nimi v láske, o tri roky neskôr k nemu pribudli súrodenci Paťko a Karolínka. Chlapček mal dva roky a dievčatko s vážnymi a trvalými zdravotnými problémami necelý rok. Rodina sa z malej dreveničky presťahovala do domu Pavlových rodičov, aby sa lepšie pomestili. Zdenkin manžel, napriek problémom s platničkami, krok za krokom celý dom zrenovoval, nech deti prídu do novoty.
Zo zanedbaného dievčatka úspešná recitátorka
Keď Karolínka prišla do rodiny, v 11-tich mesiacoch ešte nesedela, príliš ani nevnímala. Nebolo to však spôsobené jej diagnózami, bola jednoducho zanedbaná. „Vyzeralo to tak, že nebude ani chodiť. No ja som jej po každom kúpaní masírovala ochabnuté svalstvo, aby sa vzchopila a výsledok sa dostavil. Prvý míľnik bol, keď začala štvornožkovať,“ spomína mama. S Karolínkou, ktorá trpí geneticky podmieneným ochorením dýchacieho traktu, okrem toho má i neurologické a zrakové postihnutie, chodili na vyšetrenia k špecialistom, k niektorým až do Bratislavy. Jej ochorenia sprevádzajú časté a závažné infekcie stredného ucha a pľúc, dokonca by mohlo viesť až k potrebe transplantácie pľúc. „No ani na sekundu nám nenapadlo, že by sme si ju nenechali. Nechceli sme predsa rozdeliť súrodencov,“ vraví Zdenka. Napriek všetkým diagnózam, Kajka je šikovná štvrtáčka, navštevuje špeciálnu školu, kam ju rodičia denne vozia. Tam a späť najazdia každý deň 100 kilometrov. Dievčatko rado kreslí a krásne recituje. „Hoci rozprávať začala až ako 3,5 ročná, kedy ma prvý raz oslovila „mama“, dnes vyhráva recitačné súťaže,“ hovorí pyšne Zdenka.
Strecha im robí starosti
Chlapci radi športujú, hrajú futbal a bicyklujú, Paťko by chcel byť futbalistom. Kajkiným snom je mať ešte sestru. Zdenka vraví, že tú myšlienku s manželom nezavrhujú: „Ak by sa ešte podarilo, že by nás opäť oslovili, nechávame si dvere otvorené. Určite by sme ešte prijali do rodiny dieťa. Začiatok nebýva ľahký, ale keď si človek zvykne, dá sa to zvládnuť.“ Zdenka a Pavol sa snažia svojej rodine zabezpečiť láskavý a bezpečný domov. Vrásky na čele im však začala robiť strecha, na ktorej sa už prejavil zub času a zateká, najmä pri búrke. Zatekanie spôsobuje, že steny v dome sú vlhké, objavuje sa pleseň, čo neprospieva Karolínkinmu ani Rastíkovmu zdraviu, keďže ten je alergik. Rodina si korunku ku korunke ukladá na jej kompletnú rekonštrukciu už 5 rokov, ale stále im chýbajú nejaké financie. S tými im pomôže projekt o. z. BILLA ľuďom Chlebodarca, ktorý spoločne s Nadáciou Pontis a s podporou Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, pomáha rodinám v núdzi. „Naše deti sú šťastné a veselé, robia nám veľkú radosť a sú pre nás tým najväčším darom. Naším snom je ich čo najlepšie vychovať, aby sa vedeli pekne zaradiť do života. Učíme ich, aby si vážili každú pomoc a boli vďační Bohu aj ľuďom za všetko, čo majú a dostávajú. Preto sme aj my nesmierne vďační za pomoc, ktorú nám projekt Chlebodarca poskytne pri dofinancovaní opravy našej strechy,“ vyznáva Zdenka.
Rodinu Zdenky a Pavla sme navštívili koncom mája, kedy už oprava strechy bola v plnom prúde. Radosť im urobil aj nákup, ktorý im osobne priniesol finančný riaditeľ BILLA Tomáš Staňo. Pozrite sa, ako návšteva prebehla a ako strecha pomaly nadobúda novú tvár.