Main Content

Ako tínedžer skončil imobilný, ale svet ho teší aj z vozíka

Pred dvomi rokmi bol Miško (18) z Varína neďaleko Žiliny ešte úplne zdravý chlapec. Život sa mu však v sekunde zmenil, keď jedného dňa nešťastne skočil do bazéna. Zlomil si pri tom stavec a vážne poškodil miechu. Dnes už je z najhoršieho vonku, ostal však paralyzovaný na invalidnom vozíku.

Takmer prišiel o život

Miško bol odjakživa športový typ. Aktívne hrával futbal a futsal, trénoval deti, vo Varíne bol dobrovoľným hasičom. Osudným sa mu stal jeden letný deň v roku 2018, keď mal práve voľno z brigády a pracoval okolo domu. V teplom počasí sa chcel schladiť v bazéne, no skočil doň tak nešťastne, že si v chrbtici zlomil piaty stavec a presekol miechu. V nemocnici sa po úraze prebral asi po dvoch týždňoch a strávil v nej potom celé mesiace. Spočiatku bol v umelom spánku a nedokázal sám dýchať – museli mu urobiť tracheostómiu, stravu prijímal cez hadičku. Šťastie v nešťastí bolo, že pri úraze si Miško nepoškodil mozog. Dodnes je ochrnutý a imobilný, no pravidelne absolvuje rehabilitácie, ktoré mu veľmi pomáhajú.

Okrem vlastnej má aj „adoptívnu“ rodinu

Napriek osudu, ktorý ho postihol, má Miško v živote veľké šťastie na ľudí okolo seba. Jeho rodičia sú síce rozvedení a mama oňho ani o jeho ďalších štyroch súrodencov neprejavuje záujem, no doma sa o rodinu stará obetavý otec Pavol. Ten okrem toho chodí do práce, na živobytie si zarába tvrdou fyzickou prácou ako zvárač. Rodine v mnohých veciach výrazne pomáha aj pani Božena, ich rodinná priateľka: „Miško je ako môj adoptívny krstný syn. Kamarátil sa s mojou dcérou, a tak sa naše rodiny dali dokopy. Pomáham mu, ako sa len dá a vozím ho aj na rehabilitácie, keď Miškov ocino práve zarába peniažky v práci.“ V domácnosti Miško býva s otcom, starším bratom Matejom a mladším bratom Jakubom, ktorý sa narodil s rázštepom pery. Kubko už absolvoval niekoľko operačných zákrokov, najbližší ho čaká v nadchádzajúcich mesiacoch. Keď však Miško takmer prišiel o život a zostal na invalidnom vozíku, Kubkova liečba musela z finančných dôvodov počkať.

Nádej dodali dobrí ľudia

V najťažších chvíľach, keď Miško po skoku do bazéna skončil s vážnym stavom v nemocnici, dodali rodine nádej blízki ľudia, na ktorých sa mohli spoľahnúť. Otcovi Pavlovi poradili aké veci vybaviť, kde zohnať zdravotné pomôcky, s akými rehabilitačnými centrami sa skontaktovať. Miško bol po úraze utiahnutý, hanbil sa ukázať na verejnosti, spočiatku sa nevedel zmieriť so svojím stavom. Vždy ho však podporovali aj kamaráti, ktorí ho navštevovali a nedopustili, aby klesol na duchu. „Som nesmierne rada, že na svete je stále množstvo dobrých ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť, keď to Pavlova rodina najviac potrebovala, či už psychicky, finančne alebo inak. Prajem každému, aby mal takýchto ľudí vo svojom okolí, nesmierne to dokáže pomôcť,“ vyjadruje za rodinu svoju vďaku pani Božena.

Učí sa základné pohyby

Miško má to najhoršie už za sebou a teraz sa podľa možností čo najviac snaží o návrat do života, aký mal predtým. „Miškovi treba so všetkým pomáhať. Zatiaľ sa ešte nedokáže sám najesť či napiť, ale učíme ho uchopiť pohár, lyžicu. Tiež s ním cvičíme ruky, učíme ho dvíhať ich, aby si aspoň dokázal sám obliecť tričko. Pomaly sa s ním chceme dostať do fázy, aby si základné veci vedel urobiť samostatne,“ hovorí s optimizmom v hlase Miškova „adoptívna krstná mama“. V opätovnom nadobúdaní zručností chlapcovi výrazne pomáhajú zdravotné rehabilitácie, ktoré navštevuje v zariadeniach po celom Slovensku. Ako ďalej dopĺňa, Miško sa na stretnutiach s odbornými pracovníkmi veľmi pekne rozcvičuje. Určite tomu napomáha fakt, že pred úrazom športoval, bol aktívny.

Napriek úrazu myslí pozitívne

S čiernymi myšlienkami by sa Miškovo telo fyzicky uzdravovalo len veľmi ťažko, čo rodine potvrdili aj lekári. Chlapca však osud nezlomil, uvedomil si, že nie je jediný, komu sa stal vážny úraz a svet okolo seba si vie užívať aj na invalidnom vozíku. „Miško je veľmi zlatý, úprimný človek. Stále sa usmieva a baví ho všetko, čo mu navrhneme. Chodíme na výlety, medzi ľudí, na prechádzky. Dokonca sme už boli aj na futbale, ktorému sa Miško po úraze vyhýbal, pretože mu to nerobilo dobre,“ opisuje Miškove pokroky rodinná priateľka. Projekt CHLEBODARCA poskytne Miškovi a jeho rodine okrem potravinovej pomoci vo forme BILLA nákupnej karty aj príspevok na rehabilitácie, ktoré sú na zlepšenie chlapcovho zdravotného stavu nevyhnutné. „Každý rehabilitačný pracovník vám povie, že s ochrnutými končatinami je nutné pravidelne cvičiť. Funkciu nervov treba oživiť, prebrať ich zo spánku. Je to veľmi náročný a pomalý proces, ale krôčik po krôčiku to ide,“ uzatvára pani Božena. Pomocnú ruku podala aj spoločnosť PENAM, ktorá rodine poskytla pekárenské produkty.